• Katolícka spojená škola

        • Katolícka spojená škola je plnoorganizovanou školou v zriaďovateľskej pôsobnosti Rímskokatolíckej cirkvi - biskupstvo Nitra. Má dve organizačné zložky: Cirkevnú základnú školu Antona Bernoláka a Cirkevnú materskú školu sv. Filipa Neri

          Cirkevná základná škola bola založená v roku 1992, v roku 2010 vznikla Cirkevná materská škola sv. Filipa Neri. Katolícka spojená škola bola zaradená do siete škôl a školských zariadení v roku 2012. Súčasťou školy je aj školská jedáleň a školský klub detí. 

          Duchovnú správu na škole zabezpečuje školský kaplán Mgr. Martin Šalamon.

        • Anton Bernolák a novozámocká škola

        • Na uprázdnenú faru do Nových Zámkov sa Anton Bernolák dostal na základe vypísaného konkurzu v apríli 1797. Hoci sa o toto miesto uchádzalo ešte ďalších 36 uchádzačov, na odporučenie generálneho vikára Jozefa Vilta bol vybratý Anton Bernolák. V mene arcibiskupa Jozefa Baťaňa ho Jozef Vilt 29. apríla na faru investoval (uviedol) a 3. mája aj slávnostne inštaloval. 5. mája bol Anton Bernolák vymenovaný za okresného dekana, avšak do Nových Zámkov definitívne prišiel 1. júna 1797 a pôsobil tu až do svojej smrti v roku 1813.

          Farské hospodárstvo v čase Bernolákovho príchodu bolo v zúboženom stave, pretože jeho predchodca Vojtech Tarko vediac, že odíde do Bratislavy, sa oň už riadne nestaral, dokonca časť z neho aj rozpredal. Z Bernolákovho testamentu sa ale dozvedáme, čo všetko po prevzatí fary dal on sám opraviť alebo postaviť. Napr. opraviť dal vahadlovú studňu, dom záhradníka a hospodárske budovy, do ktorých potom nazhromaždil dobytok a kone, potrebné na obrábanie farských polí. Postaviť dal drevenú stodolu s dvoma bránami, maštaľ pre dobytok, voziareň, dom pre ovčiara a celý areál farského hospodárstva nechal ohradiť múrom z pálenej tehly.

        • Po príchode do Nových Zámkov sa A. Bernolák stal aj riaditeľom mestskej školy. Škola bola dovtedy trojtriedna aj napriek vysokému počtu školopovinných detí. Preto sa začal usilovať o zriadenie štvrtého ročníka, s čím mesto najprv nesúhlasilo, no po mnohých prieťahoch sa Bernolákovo úsilie podarilo zrealizovať a v roku 1808 bola otvorená aj štvrtá trieda. Týmto sa však jeho spory s mestom neskončili, ale z rozličných dôvodov pretrvávali celé jeho pôsobenie v Nových Zámkoch.

          9. mája 1810 popoludní vypukol veľký požiar, ktorý v dôsledku silného vetra sa veľmi rýchlo rozšíril a zničil celé vnútorné mesto. Oheň zničil 205 domov a vážne poškodil aj faru a farský kostol, pričom Bernolák prišiel takmer o všetok hnuteľný majetok. Zachrániť sa podarilo iba krstnú farskú matriku, rukopis Slovára, Bernolákov testament napísaný v r. 1809 a niekoľko písomností. Anton Bernolák so svojimi kaplánmi sa snažil zachrániť predovšetkým cennú farskú knižnicu a archív a na záchranu jeho vecí už neostal čas. Správu o požiari podali Bernolákovi kapláni František Sabo a Michal Horváth trnavskému vikariátu 15. mája a samotný Bernolák o ňom informoval vikariát až 2. januára 1811.

        • Počas pôsobenia v Nových Zámkoch sa Anton Bernolák popri kňazských a dekanských povinnostiach venoval aj literárnej činnosti. Vydal tlačou dve maďarské a jednu slovenskú kázeň a jednu latinskú príležitostnú reč. Najviac sa však venoval práci na Slovári, ktorý tu sedemkrát pri blikavom svetle sviečky opravil, doplnil, rozšíril a znovu načisto prepísal. Do tlače ho pripravil ako 5-zväzkový s počtom strán 4440. Aj napriek opakovaným snahám sa jeho vydania už nedožil. Zásluhou ostrihomského kanonika Juraja Palkoviča, ktorý sa ujal rukopisu a hľadal preň vydavateľa, po určitých úpravách Slovár začal vychádzať 12 rokov po Bernolákovej smrti. V rokoch 1825–1827 ho na vlastné náklady vydala Kráľovská univerzitná tlačiareň v Budíne. Spolu so 6. zväzkom, ktorý tvorili repertóriá v slovensko-latinskom, slovensko-nemeckom a slovensko-maďarskom jazyku, vyšiel v náklade 2 tisíc exemplárov s počtom strán 5302 ako Slovár slovenský, česko-latinsko-nemecko-uherský.

          Obrovská pracovná zaťaženosť, nepriaznivé pomery v rodine, časté spory s mestským magistrátom i ďalšie okolnosti nepriaznivo vplývali na jeho zdravie. V poslednom období sa u neho prejavovali výbuchy rozhorčenosti, depresia, melanchólia a celkové vypätie napokon viedlo k jeho náhlej smrti 15. januára 1813, kedy v ranných hodinách pri holení zomrel na srdcovú mŕtvicu. Pochovaný je v areáli kaplnky Najsvätejšej Trojice, oproti Bernolákovmu parku, nie však v pôvodnom hrobe. V okolí kaplnky bol kedysi starý kamenný cintorín, na ktorom Bernolák odpočíval približne 80 rokov. Po zrušení cintorína nechal vtedajší farár Ján Fabián vyzdvihnúť ostatky Antona Bernoláka, jeho nástupcu farára Štefana Laura a zakladateľa mestskej dievčenskej školy Michala Flengera a znova pochovať do spoločného hrobu neďaleko kaplnky. Dodnes však toto miesto aj napriek predchádzajúcim snahám nebolo identifikované a preto nie je ani označené.

    • História školy

      1880-1934-1992
    •  

      POD SPRÁVCOVSTVOM KARDINÁLA JÁNOSA SIMORA

      Nové Zámky si v osobe Jánosa Simora, kardinála a ostrihomského arcibiskupa, uctievajú nielen dobrodincu, ale aj svojho duchovného. Ôsmeho októbra 1880 sa mu podarilo odkúpiť späť z roku 1848 skonfiškovanú budovu z jeho statkárskej arcibiskupskej kúrie v Nových Zámkoch, a tak zabezpečiť existenciu dievčenskej školy, ktorej vznik podporil aj finančne. János Simor bol zakladateľom nielen spomínaného dievčenského lýcea, ale aj kláštora na území mesta Nové Zámky. Obe inštitúcie sú nositeľmi jeho mena a boli pomenované podľa Božského Vykupiteľa.

      RÍMSKOKATOLÍCKE DIEVČENSKÉ LÝCEUM

      Dňa 20. septembra 1881 ostrihomský kanonik József Krotky vysvätil a odovzdal lýceum do užívania pod názvom: "Rímskokatolícke dievčenské lýceum Jánosa Simora". Budova dievčenskej školy sa spočiatku nachádzala v blízkosti dnešného Hlavného námestia za terajším Daňovým úradom v Nových Zámkoch v prízemnom obytnom dome a pozostávala zo štyroch tried. Nad hlavným vchodom sa nachádzal na červenej mramorovej doske nápis - Ústav Simora. V školskom roku 1923/24 mal 577 žiačok a pre nedostatočný počet rádových sestier vypomáhali na škole aj dve štátne pedagogické sily. Ústavy Simora a Flengera v tom čase zabepečovali vzdelávanie mládeže na území mesta v dievčenskom a chlapčenskom lýceu.

      NOVÁ BUDOVA

      Budova dievčenskej školy však z roka na rok chátrala, vynárali sa obavy, že bude úplne nevyhovujúca. Nakoniec sa predstavenstvo mesta rozhodlo pre výstavbu novej. Na tento cieľ bol najvhodnejší vtedajší park, uprostred ktorého stála busta Gergelya Czuczora, významného básnika (pomník bol odhalený v r. 1906). Základný kameň novej školy slávnostne položili 28. októbra 1930. Vypracovaním jej projektu bol poverený v r. 1931 Antal Nagyfalusi. Začiatok jej výstavby sa datuje na rok 1933. Vtedajšie noviny "Ésekujvár és Vidéke" (Nové Zámky a vidiek) vo svojom 8. čísle informovali o tejto udalosti nasledovne: "Novozámocká katolícka spoločnosť bude mať dnes slávnostný deň! Napĺňajú sa dlhodobé túžby. V popoludňajších hodinách po litániách sa uskutoční symbolický rez motykou na pôde školy Jánosa Simora." Novú školu vysvätil vdp. dekan Dr. József Ščepkó 8. septembra 1934 v nedeľu o desiatej hodine. Vyučovanie sa začalo 9. septembra. Dievčatá do 14 rokov vyučovali rádové sestričky Božského Vykupiteľa až do roku 1944.

      OD VOJNY PO SÚČASNOSŤ

      Po vojne sa škola poštátnila, ale naďalej zostala dievčenskou. Odvtedy prešla mnohými zmenami a formami. Z dievčenskej na koedukovanú, ďalej jedenásťročnú, až nakoniec deväťročnú. V súčasnom období je v nej Cirkevná základná škola Antona Bernoláka. Už od jej samotného vzniku sa v ústave Jánosa Simora mládež viedla, vzdelávala a formovala v katolíckom duchu. Toto hodnotné dedičstvo je krédom aj Cirkevnej základnej školy Antona Bernoláka.

      Spracované podľa príspevku Sándora Strbu

      SÚČASNOSŤ ŠKOLY

      CZŠ Antona Bernoláka vznikla na podnet veriacich v roku 1992 s počiatočným počtom šesť tried. Prvý rok svojej existencie bola škola v provizórnych a prenajatých priestoroch na viacerých miestach v meste. Školský rok 1993/1994 bol prvým prelomovým obdobím existencie školy, pretože sa presťahovala do priestorov novostavby na ulici Letomostie v Nových Zámkoch. Najnutnejšie priestorové podmienky školy sa po presťahovaní síce vyriešili, ale v budove spočiatku chýbala telocvičňa, čo vedeniu školy spôsobovalo nemalé problémy pri zabezpečovaní pohybovej výuky žiakov. Na ulici Letomostie existovala škola sedem rokov a napriek počiatočným ťažkostiam sa postupne dostávala do povedomia verejnosti a získavala si stále väčšiu dôveru rodičov. Ďalším prelomovým obdobím bol školský rok 2001/2002, keď škola začala pôsobiť už vo vlastných priestoroch na Andovskej ulici v Nových Zámkoch v lokalite, ktorá je blízko centra mesta. V súčasnosti je škola už plnoorganizovaná.